Velitelia šiestich taktických skupín patrili k mužom, ktorí niesli hlavnú zodpovednosť za organizovanú obranu povstaleckého územia. Po reorganizácii 10. septembra 1944 vytvorila 1. československá armáda na Slovensku šesť taktických skupín, ktoré bojovali proti skúsenejším a lepšie motorizovaným nemeckým jednotkám. Povstalecká armáda narástla po mobilizáciách až približne na 60-tisíc mužov. O osudoch a veliteľkých schopnostiach týchto mužov sa dozviete viac V Defence News s  Marošom Košíkom s Andrejom Žiarovským.


5 dôvodov, prečo si pozrieť tento diel

Zistíte, kto v skutočnosti držal front SNP

Šesť taktických skupín pravidelnej povstaleckej armády dostalo konkrétne obranné úseky, veliteľov, delostrelectvo, spojenie, logistiku aj zálohy. Nebol to živelný odpor, ale organizované vojenské velenie.

Spoznáte veliteľov, ktorých komunistický režim vytlačil z príbehu Povstania

Tlach, Širica, Kuna, Markus, Perko či Černek patrili medzi kľúčových dôstojníkov SNP. Viacerí po vojne dosiahli generálske hodnosti, no po roku 1948 nasledovali prepustenia, degradácie, väzenie či existenčné problémy.

Uvidíte, prečo Golian 10. septembra úplne zmenil organizáciu armády

Dve veľké obranné oblasti boli príliš ťažkopádne. Šesť menších skupín malo zrýchliť velenie, rešpektovať členitý terén a dať veliteľom väčšiu taktickú autonómiu.

Pochopíte, prečo početná prevaha sama o sebe nestačila

Povstalecká armáda sa po mobilizáciách rozrástla približne na 60 000 mužov, ale veľkú časť tvorili narýchlo povolaní záložníci. Nemecké jednotky mali výraznú výhodu v bojových skúsenostiach, motorizácii, mechanizácii a schopnosti manévru.

Dozviete sa, že organizovaný odpor sa neskončil pádom Banskej Bystrice

Po ústupe na Poľanu pokračovala 3. taktická skupina pod velením Mikuláša Markusa v organizovanom odpore ešte približne dva týždne. Nemecké hlásenia o definitívnom potlačení odporu siahajú až do polovice novembra 1944.