Skvelá prednáška. Tohoto pána by som dokázal pozerať a počúvať celý deň.

Pavel Krtouš pohřbívá / pochováva starý, zrozumitelný, základný pojem kvantovej fyziky “kvantové častice”, a namiesto neho prináša nový, nezrozumitelný, základný pojem kvantovej fyziky “kvantové systémy”. Inými slovami povedané, Pavel Krtouš oznamuje zánik starej, kvantovej fyziky, a oznamuje príchod novej, kvantovej fyziky, ktorá by sa už nemala zaoberať kvantovými časticami, ale akýmisi, nejasnými, čudne definovanými “kvantovými systémami”.

No, Pavel Krtouš neoznamuje / nezverejňuje / neprezrádza / tají 4 významné informácie:
1.) Prečo (na základe čoho) došlo k tejto radikálnej zmene. (Na základe akých argumentov.)
2.) Ktorý kvantový fyzik je autorom argumentov, na základe ktorých došlo k zmene toho “čo má byť obsahom skúmania kvantových fyzikov”.
3.) Kto definitívne rozhodol, že obsahom kvantovej fyziky (resp., novou činnosťou kvantových fyzikov) už nebude skúmanie kvantových častíc, ale “skúmanie kvantových systémov”.
T.j., či o tom rozhodlo nejaké hlasovanie kvantových fyzikov (a teda k tomu došlo na základe podobného procesu, akým astronómovia vyradili pojem “planéta Pluto” a nahradili ho novým pojmom “planétka Pluto”), alebo, či ide iba o súkromnú iniciatívu nejakého konkrétneho kvantového fyzika, ktorého meno by sa patrilo hádam aj zverejniť, keďže sa jedná o podstatnú (zásadnú, revolučnú) zmenu v základoch vedného odboru “kvantová fyzika”.
4.) Od ktorého dátumu už nie sú objektom skúmania kvantových fyzikov “kvantové častice”, ale “kvantové systémy”. T.j., kedy presne prestala platnosť starého pojmu “kvantové častice”.

V Bratislave, 09.06.2026                                                                                Miroslav Jati


PS:
Je zaujímave sledovať, s akou lahkosťou a rýchlosťou (pasivnou stádovitosťou) dokážu kvantoví fyzici akceptovať hocijakú zmenu týkajúcu sa podstaty toho, čo majú skúmať.
 Doteraz bola kvantová fyzika chápaná ako vedný odbor, ktorý sa zaoberal skúmaním zrozumitelne definovaných “kvantových častíc”.
 A odteraz má byť kvantová fyzika chápaná ako vedný odbor, ktorý sa bude zaoberať skúmaním nezrozumitelne (nejasne, nevedecky) definovaných, kvantových systémov.

Kvantová teória je umelo vytvorený zlepenec vytvorený pozliepaním rôzných teórií / názorov / tvrdení. Z čoho vyplýva, že nie je jasné ani len to, čo je to “kvantová teória”.
 Pôvodnú, kvantovú teóriu vytvorili dvaja fyzici, ktorými boli 1.) Max Planck, ktorý prišiel v roku 1900 s nápadom “EM žiarenie sa skladá z malých porcií energie, čiže kvant”, resp.  “energia sa prenáša v diskrétnych balíčkoch, ktoré nazval kvanta”, a 2.) Albert Einstein, ktorý prišiel v roku 1905 s nápadom, že tieto malé kvanta energie sú častice, a nazval ich “fotóny”.
 No neskôr bola k tejto “pôvodnej, racionálnej, kvantovej teórii” prilepená aj Schrodingerová rovnica, a to bez racionálneho vysvetlenia “prečo”.
 T.j., dodnes nikto nevysvetlil, čo majú spoločné 1.) pôvodná, Planckom a Einsteinom vytvorená, kvantová teória, a 2.) neskôr vytvorená, Schrodingerová rovnica.
 Inými slovami povedané, toto spojenie pripomína spájanie jabĺk so zhnitými hruškami, lebo:

1.)  Pôvodná, t.j. Planckom a Einsteinom vytvorená, kvantová teória hovorí
“energia (EM žiarenie) sa prenáša v diskrétnych balíčkoch, v kvantách, a tie sú samostatnými časticami, ktoré môžeme nazývať napr. aj ako “fotóny”.
 A teda, táto teória je prechodom (podla mňa “pozitívnym prechodom”) od teórie “svetlo je zložené z akýchsi vĺn” ku teórii “svetlo je zložené z častíc”.

2.) No neskôr vytvorená, Schrodingerová rovnica vychádza z predpokladu “aj elektróny sú vlny”. A teda, táto rovnica je presným opakom pôvodnej, kvantovej teórie, lebo je prechodom (negatívnym prechodom) od teórie “elektróny sú častice” ku teórii “aj elektróny sú vlny”.
 A táto Schrodingerová rovnica umožňuje vypočítať kde-aké nezmysly (iracionálne výmysly), ako napr. “pravdepodobnosť, kde sa nachádza častica / elektrón”, pričom kvantová mechanika nepredpovedá presnú polohu, ale iba pravdepodobnostnú, lebo jadrom novej, kvantovej teórie je postulát / vymyslené tvrdenie “častica nemá presnú polohu, kým ju nemeriaš”.
 Výhodou Schrodingerovej rovnice je (ale iba z pohladu kvantových fyzikov) jej “experimentálna neoveritelnosť prostredníctvom serióznych, vedeckých experimentov”, čo jej garantuje “experimentálnu nevyvrátitelnosť”, a teda aj “večnú existenciu”, rovnakú tej, akú využíva napr. teória “o existencii všemocného a spravodlivého boha”.
 Akoby si kvantoví fyzici osvojili heslo “s kvantovou teóriou na večné časy, a nikdy inak”.

Jediným dôkazom platnosti Schrodingerovej rovnice sú “nepravdivé implikáty”, čo sú nepravdivé tvrdenia fyzikov (účelové výmysly), ktoré boli vytvorené odvodením od iných tvrdení, napr., od kde-akých záverov čudných, fyzikálnych experimentov.
 Čudné, fyzikálne experimenty sú tie experimenty, v rámci ktorých fyzici niečo namerajú, no nevedia zrozumitelne vysvetliť, ako nimi meraná hodnota nejakej veličiny súvisí s hodnotou nejasnej veličiny vypočítanej prostredníctvom Schrodingerovej rovnice. No napriek tomu kvantoví fyzici suverénne vyhlasujú, že nimi namerané, experimentálne výsledky dokazujú platnosť Schrodingerovej rovnice.
 Takže, určujúcim kritériom pre čudný / podivuhodný experiment je deficit racionálnej / zrozumitelnej súvislosti medzi 1.) hodnotou nejasnej veličiny vypočítanou pomocou Schrodingerovej rovnice, a 2.) hodnotou nameranej veličiny v rámci experimenta, ktorého cielom je overenie platnosti Schrodingerovej rovnice.

Záver:
Existujú dve kvantové teórie, a to 1.) pôvodná, a 2.) nová.
1.)  Pôvodnú, kvantovú teóriu tvorí 1.) Planckov racionálny predpoklad “energia sa prenáša v diskrétnych balíčkoch”, a 2.) Einsteinov racionálny predpoklad “tie balíčky energie sú častice hmoty”, a tie, ktoré sú súčasťou svetla môžeme nazývať “fotóny”.
 2.)  Novú, kvantovú teóriu tvorí Schrodingerová rovnica, ktorá bola vytvorená až neskôr, a na základe predpokladu ”aj na jednotlivé elektróny sa môžeme pozerať ako na vlny”. No táto nová už nemá nič spoločné s pôvodnou, kvantovou teóriou, lebo prináša presne opačný pohlad na základné častice hmoty, a ich mechaniku, keďže 1.) pôvodná, kvantová teória preferuje časticový opis základných, stavebných štruktúr, a 2.) nová, kvantová teória “Schrodingerova rovnica” uprednostňuje vlnový opis základných, stavebných štruktúr.
 A tak, ako neexistuje ani jeden seriózny, fyzikálny experiment, ktorý by dokazoval platnosť teórie “o existencii spravodlivého boha”, tak rovnako neexistuje ani jeden seriózny, fyzikálny experiment, ktorý by dokazoval platnosť Schrodingerovej rovnice.
 Existujú iba prehnane suverénne, t.j. nekritické / nevedecké vyhlásenia kvantových fyzikov “naše predpovede sa zhodujú s meraniami na 12 desatinných miest, a preto ide o najpresnejšiu teóriu v histórii”.
 A existuje, bohužial, aj slepá viera ludí v pravdivosť suverénnych vyhlásení kvantových fyzikov, resp., v serióznosť / vedeckú poctivosť kvantových fyzikov.

V Bratislave, 01.07.2026                                                                                  Miroslav Jati

Celá, kvantová fyzika je postavená na viere, že “fyzici sú schopní pozorovať a merať aj jednotlivé elektróny”.
 A vďaka stadovitej akceptácii tejto základnej nepravdy môžu kvantoví fyzici šíriť aj ďalšie nepravdivé tvrdenia, ako napr. 1.) fyzici sú schopní vystrelovať jednotlivé elektróny, 2.) fyzici sú schopní merať polohy, alebo rýchlosti, jednotlivých elektrónov, 3.) fyzici sú schopní registrovať prílety (resp. dopady) jednotlivých elektrónov na detekčné, fotografické dosky.
 A len vďaka slepej viere kvantových fyzikov v “zázračné schopností dnešnej fyziky” môžu kvantoví fyzici hlásať aj ďalšie nezmysly, napr. aj o dôkazoch platnosti kde-akých kvantových teórií, alebo rovníc.

A, hoci existujú aj fyzici, ktorí pripúšťajú, že súčasné, technologické možnosti neumožňujú kvantovým fyzikom pozorovať jednotlivé elektróny (rovnako, ako im neumožňujú pozorovať ani žiadne iné, jednotlivé, subatómové častice), a teda im neumožňujú ani merať polohy a rýchlosti jednotlivých elektrónov, tak aj títo “racionálnejší fyzici” slepo veria v platnosť Schrodingerovej rovnice, t.j., v jej schopnosť vypočítať pravdepodobnosť, s akou by fyzici namerali elektrón v nejakom danom bode. (Minimálne túto Schrodingerovú rovnicu akceptujú pasívne, lebo aktívne ju nekritizujú, napr. aj pre jej “absolutnú zbytočnosť”.)

4 pravdy o Schrodingerovej rovnici:
1.)  Schrodingerová rovnica nie je pravdivým opisom reálnej prírody, lebo nebola vytvorená na základe pozorovania prírody, a jej platnosť nebola nikdy potvrdená ani fyzikálnym experimentom. (T.j., doteraz nebol realizovaný ani jeden, relevantný, fyzikálny experiment, ktorého pravdivý záver by bol dôkazom jej platnosti.)
2.)  Schrodingerová rovnica nie je ani pravdivým implikátom. (T.j. pravdivým tvrdením, ktoré by bolo odvodené od iného, pravdivého tvrdenia.)
3.)  Schrodingerová rovnica nie je ani len racionálnym predpokladom.
4.)  Schrodingerová rovnica nie je nič iné, iba, ludovo povedané, “rovnica vycucaná z prsta”.

Záver:
Stadovitá akceptácia kvantovej fyziky je dôkazom toho, že kvantoví / teoretickí fyzici uprednostňujú para vedeckú stádovitosť pred vedeckou (racionálnou) stádovitosťou,
 pričom tú vedeckú stádovitosť tvoria iba stadovité akceptácie a šírenia 1.) pravdivých opisov prírody, 2.) pravdivých implikátov, a 3.) racionálnych predpokladov (teórií).

V Bratislave, 17.06.2026                                                                                  Miroslav Jati


PS:
Na základe toho, že všetci teoretickí fyzici jednotne (stadovito) akceptujú a šíria zjavné, para vedecké nezmysly (t.j., zjavné nepravdy, alebo zjavné iracionality),
 na základe toho akceptujú a šíria tie isté “para vedecké nezmysly” (t.j., zjavné nepravdy, alebo zjavné iracionality) aj ostatní fyzici, vrátane učitelov fyziky.

Pěkné .... ale kde najdu nějaké video z - Experiment s dvojitou štěrbinou  ?  pokud se dělá experiment v atmosféře ....nemá vliv na průchod elektronů  štěrbivou ? .... jako je vliv  rotace  nebo teda spin ...odražení od hrany štěrbiny .... odpor vzduchu  a turbulrnce  u štěrbiny ?  takže zdání že jde o vlnění nevytváří jen chyba v pokusu?  Jsem jen strojař  a  beru  částici jako  projektil když střílím .......

Pavel Krtouš umí / vie žonglovať so slovami.
Ako sa hovorí “někdo umí, jiní čumí”.
 A, aby som aj ja iba nežongloval so slovami (nevyjadroval sa nejasne, resp. iba v hrubých, niečo naznačujúcich rysoch), tak, ako to robí Pavel Krtouš, keď vysvetluje, presnejšie povedané “predstiera snahu o vysvetlenie” hranice medzi 1.) kvantovými systémami, resp., kvantovým chovaním, a 2.) klasickými systémami, resp. klasickým chovaním (napr. 0:21:34),
 tak ja zrozumitelne poviem “Pavel Krtouš vysvetluje nejasné pojmy pomocou iných, rovnako nejasných (resp., iba niečo naznačujúcich) pojmov”.
 A výsledkom takéhoto vysvetlovania je, že keď si človek aj opakovane vypočuje jeho prednášku, tak nepochopí, kde je hranica medzi 1.) klasickou, deterministickou fyzikou (ktorá umožňuje merať a vypočítavať polohy a rýchlosti telies, či častíc, pomocou rovnic vytvorených klasickými fyzikmi), a 2.) novou, nedeterministickou fyzikou (ktorá neumožňuje merať a vypočítavať polohy a rýchlosti častíc pomocou klasickej, Schrodingerovej rovnice, a ani pomocou iných rovníc kvantovej fyziky).

V Bratislave, 10.06.2026                                                                                    Miroslav Jati


PS:
Pavel Krtouš 1.) oznamuje ukončenie doterajšieho, racionálneho delenia fyzikálnych opisov sveta na 1a) opisy klasického (pozorovatelného) sveta, a 1b) opisy kvantového (subatómového, nepozorovatelného) sveta,
 a 2.) oznamuje začiatok nového, iracionálneho delenia fyzikálnych opisov sveta na 2a) klasické opisy jedného (toho istého) sveta, a 2b) kvantové opisy jedného (toho istého) sveta.
 A hovorí (aj keď dosť neisto) “tie lepšie, presnejšie zákony sú tie kvantové”.

Opis “znalostí o tomto svete”, ten, ktorý vytvorili teoretickí fyzici, je nevedecký.
  Lebo úlohou vedy / vedcov je vytvárať 1.) o pozorovatelnom svete pravdivé opisy, a 2.) o nepozorovatelnom svete “vedecké teórie” (predpoklady, domnienky, hypotézy), čo sú iba tie teórie, ktoré spĺňajú “2 základné kritéria (podmienky) pre vedecké teórie”, ktorými sú:
1.) Zrozumitelnosť. (T.j. musia byť vizuálne predstavitelné, a teda aj nakreslitelné.)
2.) Racionálnosť. (T.j. musia byť v súlade s platnými, prírodnými zákonmi.)
 A keďže kvantová teória nespĺňa ani jednu z týchto 2 základných podmienok pre vedeckú teóriu, preto nejde o vedeckú teóriu.

A kvantová teória nepatrí ani do súdka “umelecká sci fi literatúra” (t.j.nie je ani len umeleckým výmyslom), lebo umelecký výmysel (umelecká tvorivosť) musí tiež spĺňať nejaké, základné kritéria, medzi ktoré patrí napr. aj “zrozumitelnosť”.

Záver:
Kvantová teória patrí do súdka “para vedecké teórie”, čo sú teórie, ktoré nespĺňajú kritéria pre vedecké teórie, no napriek tomu sú fyzikmi podsúvané, ako vedecké teórie, pričom cielom vytvárania, resp. akceptovania, týchto para vedeckých teórií je čerpanie peniazí z vedeckého balíka za účelom neustáleho overovania, resp. dokazovania, ich platnosti.

V Bratislave, 05.06.2026                                                                                 Miroslav Jati