upřímně děkuji všem z UJF MFFUK za tento seriál o kvantové fyzice a přeji stálého zdraví a nehynoucí smysl pro humor i v tomto volebním období

Logické vysvetlenie superpozície – model oddelených prúdov času

Ako môže byť objekt na viacerých miestach alebo v rôznych stavoch naraz? Takýto jav odporuje bežnej logike, a predsa je experimentálne potvrdený. Tento paradox však možno vysvetliť logicky, ak pripustíme, že superpozícia nevzniká z „neurčitosti“, ale z časovej nesynchronizácie medzi objektom (časticou) a naším časovým tokom.

Ak častica nie je časovo zosúladená s naším prúdom času, jej stavy sa môžu rozkladať na časovej osi mimo nášho prítomného okamihu. To, čo v kvantovej fyzike nazývame „vlnou“, „potenciálom“ alebo „pravdepodobnosťou“, potom predstavuje časové rozloženie reálnych stavov častice – akoby existovala v oddelených „políčkach reality“ svojho vlastného časového toku. Z nášho pohľadu, ukotveného v našom TERAZ, sa tieto rozprestreté stavy javia ako súčasne prítomné — teda ako superpozícia.

Pri interakcii alebo meraní dochádza ku kolapsu superpozície, ktorý v tomto modeli predstavuje synchronizáciu časového toku častice s naším časom. Nie je to náhodný výber jedného stavu, ale časové ukotvenie – vloženie nášho prítomného okamihu do systému častice. Tým sa určí konkrétny stav zodpovedajúci danému časovému momentu, a od tej chvíle oba systémy (častica a pozorovateľ) zdieľajú spoločný tok času.

Upravený Schrödingerov experiment to ilustruje: mačka v krabici existuje vo vlastnom, oddelenom prúde času. V jednotlivých „okamihoch“ svojho toku má reálne stavy – stojí, spí, leží či zomiera. Z nášho pohľadu sú tieto stavy nerozlíšiteľné, a preto sa javia ako superpozícia. Otvorením krabice vkladáme naše TERAZ do systému mačky, čím dôjde k zosúladeniu časových prúdov a určeniu jedného konkrétneho stavu.

Tento model možno aplikovať na akýkoľvek kvantový systém. Vysvetľuje nielen mechanizmus superpozície a kolapsu, ale aj javy ako previazanosť, tunelovanie či správanie častíc v dvojštrbinovom experimente. Časová nesynchronizácia – spôsobená napríklad relativistickými efektmi pohybu alebo gravitácie – vytvára stav rozprestretia, ktorý sa z nášho pohľadu javí ako neurčitosť, no v skutočnosti ide o reálne rozloženie stavov v odlišnom prúde času. Tento model vznikol na základe logickej úvahy: Ako dosiahnuť, aby objekt bol na viacerých miestach a vo viacerých stavoch naraz, a to logicky? Keď štandardné vysvetlenia túto logiku neprinášajú, bolo potrebné zmeniť pohľad na samotný čas. V takom prípade logiku do modelu dostaneme.

Aplikácia na dvojštrbinový experiment:
Častica má vlastný časový tok, ktorý je nesynchronizovaný s naším. V tomto toku sa jej stavy rozkladajú v čase – jeden stav prechádza ľavou štrbinou, iný pravou, ale v rôznych časových okamihoch jej vlastného toku. Z nášho pohľadu, ukotveného v našom TERAZ, sa tieto stavy javia ako súčasne prítomné – teda ako superpozícia. Interferenčný obrazec vzniká z kombinácie týchto časovo rozložených stavov. Ak časticu pozorujeme, dôjde k synchronizácii časových tokov – čím sa „vyberie“ jeden konkrétny stav, a interferencia zmizne.

Aplikácia na tunelovanie:
Častica má vlastný časový tok, ktorý je nesynchronizovaný s naším. V tomto toku sa jej stavy rozkladajú aj za bariérou – nie ako náhodná pravdepodobnosť, ale ako reálne stavy v inom časovom rámci. Tunelovanie nastáva, keď sa časový tok častice zosynchronizuje s naším práve v oblasti za bariérou – čím sa „objaví“ tam, kde by podľa klasickej logiky nemala byť.

Aplikácia na previazanosť:
Každá častica má vlastný časový tok. Pri previazanej dvojici sa ich časové toky prekrývajú alebo sú synchronizované v špecifických bodoch. Keď sa meria jedna častica, dôjde k synchronizácii jej času s naším – a zároveň sa synchronizuje aj čas druhej častice, pretože ich časové toky sú previazané. Výsledok: okamžité určenie stavu druhej častice bez nutnosti „komunikácie“ – len cez spoločný časový rámec.

Autor nie je fyzik, ale pokúsil sa logicky dospieť k vysvetleniam, o ktorých aj toto video tvrdí, že pre ne nemá logické vysvetlenie. Podľa mňa, tento model logiku do celého modelu dáva. Výklad k vysvetleniu previazania, tunelovania alebo dvojštrbinového experimentu môžem poskytnúť, ale tieto sa dajú logicky odvodiť z tohto modelu.